aktualizované 24. septembra, 17:19
BERGEN 24. septembra (WebNoviny.sk) – Slovenský reprezentant Peter Sagan sa stal v nórskom Bergene po tretí raz majstrom sveta a zabezpečil si tým miesto v cyklistickej histórii. Sagan triumfoval v pretekoch s hromadným štartom na 267,5 km a tretíkrat po sebe sa stal svetovým šampiónom.
Odporúčame:
O famóznom Saganovom triumfe rozhodli centimetre, pozrite si dramatický špurt
Stal sa historicky piatym cyklistom s troma titulmi, ale prvým, ktorý ich získal tri roky po sebe v neprerušenej sérii. Saganov víťazný hetrik sa skladá z triumfov v Richmonde 2015, Dauhe 2016 a aktuálneho v Bergene 2017. V nedávnej minulosti sa o zlatý hetrik pokúšali Talian Paolo Bettini a Gianni Bugno, či v dávnejšej Belgičania Georges Ronsse a Rik van Steenbergen, ale neuspeli.
101. triumf Sagana v kariére
Sagan v záverečnom špurte zdolal Nóra Alexandra Kristoffa, čas víťaza bol 6:28:11 h. S menším odstupom skončil tretí austrálsky favorit Michael Matthews. Slovenský rýchlik z tímu Bora-Hansgrohe dosiahol 101. triumf svojej profesionálnej kariéry na ceste, stovku dovŕšil nedávno v kanadskom Québec City.
Odporúčame:
Nórska realitná kancelária si pripravila pre Petra Sagana na šampionáte v Bergene originálnu ponuku
„V posledných piatich kilometroch som si povedal, že je to passé, keď som videl viacero jazdcov, že odskočili. Bol som prekvapený, že som sa vôbec dostal do záverečného šprintu. Nečakal som, že to môže vyjsť, nič sa nedalo predvídať v tom závere. Toto víťazstvo venujem talianskemu kamarátovi Michelemu Scarponimu, ktorý tento rok tragicky zahynul. Samozrejme, aj mojej manželke, ktorá očakáva narodenie nášho prvého potomka. Ďakujem všetkým fanúšikom, ktorí zasa raz spôsobili ošiaľ, aj svojmu tímu. Neviem, či sa týmto mojím víťazstvom niečo zmení vo svete, ale pre mňa to veľa znamená. Boli to pre mňa zrejme najťažšie majstrovstvá sveta z tých troch, ktoré som vyhral,“ povedal Peter Sagan v prvých dvoch televíznych rozhovorov pre RTVS.
Peter Sagan 3 time world champion ???#Bergen2017 pic.twitter.com/lhWckE6qZW
— cyclingnieuws (@cyclingnieuws1) 24. septembra 2017
Zo Slovákov ako prvý skončil Tybor
Krátko po štarte podľa predpokladov vyštartovali dopredu viacerí menej renomovaní cyklisti, ktorí neprekážali favoritom. V úniku sa ocitla desiatka Willem Jakobus Smit (JAR), Alexey Vermeulen (USA), Kim Magnusson (Švéd.), Andrey Amador (Kost.), Conor Dunne a Sean McKenna (obaja Ír.), Matti Manninen (Fín.), Jelchin Asadov (Azer.), Eugert Župa (Alb.) a Salaheddine Mraouni (Mar.).
Najznámejším menom z tejto desiatky bol Amador, solídny vrchár z Kostariky však prišiel do Nórska bez tímovej podpory s cieľom ukázať sa v úniku. Ten v prvej polovici pretekov nenarušil pokoj v pelotóne a cyklisti v ňom mali chvíľami aj 10-minútový náskok. Po piatom z jedenástich 19,1 km dlhých okruhov sa v pelotóne začalo zvyšovať tempo. Sto kilometrov pred cieľom už bola vpredu len šestka pretekárov s náskokom 2:40 min.
Výsledky Petra Sagana na MS v cestnej cyklistike:
2010 – nedokončil
2011 – 12. miesto
2012 – 14. miesto
2013 – 6. miesto
2014 – 43. miesto
2015 – 1. miesto
2016 – 1. miesto
2017 – 1. miesto
Na zvýšené tempo ako prvý zo Slovákov doplatil Patrik Tybor. Jazdec kontinentálneho tímu Dukla Banská Bystrica odstúpil približne 70 km pred cieľom. V tej chvíli bol už prvý únik minulosťou a dopredu sa drali noví adepti na čele s nebezpečným Belgičanom Timom Wellensom.
Pridali sa k nemu ďalší solídni „spoluhráči“ Austrálčan Jack Haig, Talian Alessandro de Marchi, Kolumbijčan Jarlinson Pantano, Rakúšan Marco Haller, Španiel David de la Cruz (Spain), či Holanďan Lars Boom. Zvýšeným tempom si vypracovali náskok 40 sekúnd.
Vpredu vydržali približne 20 km, v predposlednom z 11 stúpaní na obávaný Lososí kopec (dĺžka 1,4 km, priemer 6,5%) ich dostihli dravci z čela pelotónu na čele s Nórom Edvaldom Boasonom Hagenom, ale do úniku sa nedostal.
Kristoff prehral o 20 centimetrov
V nájazde do posledného okruhu bola veľká skupina pretekárov stále pokope, na čele bol Španiel Luis Mas. Peter Sagan sa postupne posúval dopredu a 17 km pred cieľom sa azda prvýkrát objavil v prvej pätnástke tempo určujúcich jazdcov.
Na prvom z troch stúpaní na okruhu Solheimsviken sa predrali dopredu Holanďan Sebastian Langeveld a Nemec Paul Martens a vypracovali si drobný náskok. V poslednom nájazde do Lososieho vrchu sa od ostatných vzdialila sedmička favoritov bez Petra Sagana, v ktorej boli dvaja Belgičania Greg van Avermaet a Philippe Gilbert a tiež Francúz Julien Alaphilippe. Ten sa rozhodol pre tvrdý atak a za ním sa vydal Talian Gianni Moscon. Desať kilometrov pred cieľom si vypracovali solídny náskok, ale nebol koniec.
Päť kilometrov pred páskou ich dostihla ďalšia pomerne prekvapujúca dvojica Vasil Kirijenka (Biel.) – Lukas Pöstlberger (Rak.). Všetko bolo predčasné a do záverečného kilometra špurtoval celý pelotón, resp. jeho najsilnejšia skupina, pokope. V záverečnom polkilometri si Sagan vypracoval skvelú pozíciu na šprint a ešte dokázal zrýchliť. V samom závere bol jeho súperom už len domáci favorit Alexander Kristoff, ktorého zdolal približne o 20 cm.
Majstrovstvá sveta v cestnej cyklistike
Bergen (Nór.) /267,5 km/ – kategória elite
1. Peter Sagan (SR) 6:28:11 h, 2. Alexander Kristoff (Nór.), 3. Michael Matthews (Aus.), 4. Matteo Trentin (Tal.), 5. Ben Swift (V. Brit.), 6. Greg van Avermaet (Belg.), 7. Michael Albasini (Švaj.), 8. Fernando Gaviria (Kol.), 9. Alexej Lucenko (Kaz,), 10. Julian Alaphilippe (Fr.)
Víťazi pretekov v kategórii elite na MS v cyklistike
od roku 1927
1927 (Nürburgring/Nem.): Alfredo Binda (Tal.) 1928 (Budapešť/Maď.): Georges Ronsse (Belg.) 1929 (Zürich/Švaj.): Georges Ronsse (Belg.) 1930 (Liége/Belg.): Alfredo Binda (Tal.) 1931 (Kodaň/Dán.): Learco Guerra (Tal.) 1932 (Rím/Tal.): Alfredo Binda (Tal.) 1933 (Montlhéry/Fr.): Georges Speicher (Fr.) 1934 (Lipsko/Nem.): Karel Kaers (Belg.) 1935 (Floreffe/Belg.): Jean Aerts (Belg.) 1936 (Bern/Švaj.): Antonin Magne (Fr.) 1937 (Kodaň/Dán.): Eloi Meulenberg (Belg.) 1938 (Valkenburg/Hol.): Mercel Kint (Belg.) 1946 (Zürich/Švaj.): Hans Knecht (Švaj.) 1947 (Reims/Fr.): Theo Middelkamp (Hol.) 1948 (Valkenburg/Hol.): Briek Schotte (Belg.) 1949 (Kodaň/Dán.): Rik van Steenbergen (Belg.) 1950 (Moorslede/Belg.): Briek Schotte (Belg.) 1951 (Varese/Tal.): Ferdi Kübler (Švaj.) 1952 (Luxemburg/Lux.): Heinz Müller (Nem.) 1953 (Lugano/Švaj.): Fausto Coppi (Tal.) 1954 (Solingen/Nem.): Louison Bobet (Fr.) 1955 (Frascati/Tal.): Stan Ockers (Belg.) 1956 (Kodaň/Dán.): Rik van Steenbergen (Belg.) 1957 (Waregem/Belg.): Rik van Steenbergen (Belg.) 1958 (Reims/Fr.): Ercole Baldini (Tal.) 1959 (Zandvoort/Hol.): André Darrigade (Fr.) 1960 (Sachsenring/Nem.): Rik van Looy (Belg.) 1961 (Bern/Švaj.): Rik van Looy (Belg.) 1962 (Saló/Tal.): Jean Stablinski (Fr.) 1963 (Ronse/Belg.): Benoni Beheyt (Belg.) 1964 (Sallanches/Fr.): Jan Janssen (Hol.) 1965 (San Sebastián/Šp.): Tom Simpson (V. Brit.) 1966 (Nürburgring/Nem.): Rudi Altig (Nem.) 1967 (Heerlen/Hol.): Eddy Merckx (Belg.) 1968 (Imola/Tal.): Vittorio Adorni (Tal.) 1969 (Zolder/Belg.): Harm Ottenbros (Hol.) 1970 (Leicester/V. Brit.): Jean-Pierre Monseré (Belg.) 1971 (Mendrisio/Švaj.): Eddy Merckx (Belg.) 1972 (Gap/Fr.): Marino Basso (Tal.) 1973 (Barcelona/Šp.): Felice Gimondi (Tal.) 1974 (Montreal/Kan.): Eddy Merckx (Belg.) 1975 (Yvoir/Belg.): Hennie Kuiper (Hol.) 1976 (Ostuni/Tal.): Freddy Maertens (Belg.) 1977 (San Cristóbal/Ven.): Francesco Moser (Tal.) 1978 (Nürburgring/Nem.): Gerrie Knetemann (Hol.) 1979 (Valkenburg/Hol.): Jan Raas (Hol.) 1980 (Sallanches/Fr.): Bernard Hinault (Fr.) 1981 (Brno/ČR): Freddy Maertens (Belg.) 1982 (Goodwood/V. Brit.): Giuseppe Saronni (Tal.) 1983 (Altenrhein/Švaj.): Greg LeMond (USA) 1984 (Barcelona/Šp.): Claude Criquielion (Belg.) 1985 (Giavera del Montello/Tal.): Joop Zoetemelk (Hol.) 1986 (Colorado Springs/USA): Moreno Argentin (Tal.) 1987 (Villach/Rak.): Stephen Roche (Ír.) 1988 (Ronse/Belg.): Maurizio Fondriest (Tal.) 1989 (Chambéry/Fr.): Greg LeMond (USA) 1990 (Ucunomija/Jap.): Rudy Dhaenens (Belg.) 1991 (Stuttgart/Nem.): Gianni Bugno (Tal.) 1992 (Benidorm/Šp.): Gianni Bugno (Tal.) 1993 (Oslo/Nór.): Lance Armstrong (USA) 1994 (Agrigento/Tal.): Luc Leblanc (Fr.) 1995 (Duitama/Kol.): Abraham Olano (Šp.) 1996 (Lugano/Švaj.): Johan Museeuw (Belg.) 1997 (San Sebastián/Šp.): Laurent Brochard (Fr.) 1998 (Valkenburg/Hol.): Oscar Camenzind (Švaj.) 1999 (Verona/Tal.): Óscar Freire (Šp.) 2000 (Plouay/Fr.): Romans Vainšteins (Lot.) 2001 (Lisabon/Portug.): Óscar Freire (Šp.) 2002 (Limburg/Belg.): Mario Cipollini (Tal.) 2003 (Hamilton/Kan.): Igor Astarloa (Šp.) 2004 (Verona/Tal.): Óscar Freire (Šp.) 2005 (Madrid/Šp.): Tom Boonen (Belg.) 2006 (Salzburg/Rak.): Paolo Bettini (Tal.) 2007 (Stuttgart/Nem.): Paolo Bettini (Tal.) 2008 (Varese/Tal.): Alessandro Ballan (Tal.) 2009 (Mendrisio/Švaj.): Cadel Evans (Aus.) 2010 (Geelong/Aus.): Thor Hushovd (Nór.) 2011 (Kodaň/Dán.): Mark Cavendish (V. Brit.) 2012 (Valkenburg/Hol.): Philippe Gilbert (Belg.) 2013 (Florencia/Tal.): Riu Costa (Portug.) 2014 (Ponferrada/Šp.): Michal Kwiatkowski (Poľ.) 2015 (Richmond/USA): Peter Sagan (SR) 2016 (Dauha/Kat.): Peter Sagan (SR) 2017 (Bergen/Nór.): Peter Sagan (SR)
Viac k témam: cyklistika, Majstrovstvá sveta v cestnej cyklistike, Peter Sagan
Zdroj: Webnoviny.sk – Video: Fantastický Sagan prepísal históriu, je tretíkrát za sebou majstrom sveta (aktualizované) © SITA Všetky práva vyhradené.
24. septembra 2017