15.11.2026 (SITA.sk) – Nástup modelov umelej inteligencie a ďalších moderných technológií výrazne mení trh práce.
Umelá inteligencia (AI) ľuďom v nasledujúcich rokoch hromadne prácu nevezme, na pracovnom trhu však budú chýbať zamestnanci. Hoci odborníci počítajú s tým, že AI do roku 2035 môže o prácu pripraviť desaťtisíce ľudí, zároveň ďalšie desiatky tisíc nových miest prinesie.
Väčším problémom však podľa odborníkov bude úbytok pracovníkov, pre starnutie populácie môže z trhu práce v nasledujúcich rokoch odísť približne 160-tisíc ľudí. Slovákom aktuálne nepraje ani vývoj zárobkov, reálne hodinové náklady práce v druhom štvrťroku medziročne klesli o 1,1 %. Vyplýva to z analýzy spoločnosti XTB.
Väčšinu straty vykompenzujú nové miesta
Nástup modelov umelej inteligencie a ďalších moderných technológií výrazne mení trh práce. Podľa analýzy môže generatívna AI do roku 2035 na Slovensku zrušiť približne 78-tisíc pracovných miest. Väčšinu straty však podľa analytikov vykompenzujú nové pracovné miesta. Tých by malo v rovnakom období vzniknúť zhruba 53-tisíc, z toho drvivá väčšina vznikne v nových činnostiach a zvyšok vďaka vyššej produktivite. Analytici tak počítajú s čistým úbytkom na úrovni zhruba 25-tisíc miest.
Výraznejší vplyv na trh práce však bude mať demografia. Analytici upozornili, že počet ľudí v produktívnom veku v najbližších rokoch klesne o 160-tisíc, teda o 6,1 %. Na trhu práce tak bude chýbať približne 135-tisíc ľudí, tento nedostatok AI podľa odborníkov nedokáže vykompenzovať.
„Obava, že nám AI hromadne vezme prácu, sa v našom odhade nepotvrdzuje. Na každých desať zaniknutých pracovných miest počítame približne so šiestimi novými miestami v nových činnostiach a ďalšími vďaka vyššej produktivite. Slovenský trh práce bude oveľa výraznejšie ovplyvňovať starnutie populácie, a to ešte výraznejšie, než sa to bude diať v Česku,“ priblížil hlavný ekonóm XTB Pavel Peterka.
Slovensko tak podľa neho nebude v nasledujúcich rokoch riešiť nedostatok pracovných miest, ale skôr chýbajúce pracovné sily. „Umelá inteligencia tento problém zmierni, nedokáže ho však vyriešiť. Pre firmy to znamená, že investície do produktivity a rozvoja súčasných zamestnancov budú dôležitejšie než kedykoľvek predtým,“ dodal Peterka.
Najviac ohrozené sú kancelárske pozície
Umelá inteligencia by mohla mať na Slovensku menší vplyv na zamestnancov, ako v EÚ. Kým na Slovensku je podľa odhadov analytikov vplyvu AI vystavených 30 % pracovníkov, v EÚ je to 32 %. Dôvodom je podľa nich vysoký podiel priemyslu, ktorého manuálne činnosti generatívna AI priamo nenahradí. Najviac ohrozené umelou inteligenciou sú kancelárske pracovné pozície.
Týka sa to najmä účtovníctva, administratívy, zákazníckej podpory či podporných administratívnych činností vrátane centier zdieľaných služieb zahraničných firiem, kde sa o automatizácii rozhoduje v zahraničných centrálach. Celkom bez rizika však nie sú ani pozície v priemysle, hoci ich AI nahradiť nevie, ohrozuje ich pokročilá automatizácia, presun výroby alebo obmedzenie jej rozsahu, pripomenuli analytici.
Zdôraznili však, že vystavenie vplyvu AI pritom automaticky neznamená zánik pracovného miesta. V mnohých prípadoch sa zmení iba náplň práce. „AI na Slovensku pracovné miesta hromadne nevezme, ale zmení to, kto, ako a kde pracuje. Kľúčová bude rýchlosť prispôsobenia vzdelávania, dostupnosť rekvalifikácií a ochota ľudí meniť profesiu či región,” priblížil analytik XTB Ondrej Greguš.
Slovákom podľa analytikov aktuálne nepraje ani vývoj ich zárobkov. Hodinové náklady práce na Slovensku v druhom štvrťroku 2026 medziročne nominálne vzrástli o 2,7 %, reálne však po zohľadnení inflácie klesli o 1,1 %. Analytici však pripomenuli, že za posledných sedem rokov reálne stúpli o viac ako desatinu.
Náklady práce vzrástli o 61 percent
Od druhého štvrťroka 2019 do druhého štvrťroka 2026 vzrástli hodinové náklady práce na Slovensku nominálne o 61 %, ceny pritom stúpli o 46 %. Slovensko tak patrí medzi európske krajiny, v ktorých sa reálne náklady práce v sedemročnom porovnaní dostali na predpandemickú úroveň, zhodnotili analytici.
„Vývoj výrazne ovplyvnila inflácia v rokoch 2022 a 2023, keď prudko zdražovali najmä energie a potraviny. Napriek tomu dokázal rast nominálnych nákladov práce za celé sledované obdobie prekonať rast cien. Slovensko tak pokračovalo v mzdovom dobiehaní vyspelejších európskych ekonomík. V porovnaní s Poľskom či Maďarskom však bolo tempo pomalšie, keďže tieto krajiny zaznamenali výraznejší rast miezd aj napriek podobne vysokej inflácii,“ vysvetlil Peterka.
Medziročné porovnanie však podľa analytikov ukázalo, že situácia na Slovensku sa v poslednom roku zhoršila. V druhom štvrťroku 2026 hodinové náklady práce reálne klesli o 1,1 %. Slovensko sa tak zaradilo medzi krajiny s najvýraznejším reálnym poklesom. Za slabým výsledkom podľa odborníkov stojí kombinácia pomalého nominálneho rastu a inflácie, ktorá z neho ukrojila viac, než zamestnanci získali.
Slovensko tak napriek dlhodobému rastu reálnych nákladov práce momentálne zaostáva za väčšinou európskych ekonomík. Pre domácnosti to znamená oslabenie kúpnej sily, čo môže brzdiť spotrebu. Pomalší rast nákladov však môže podľa analytikov zmierniť tlak na konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, ktorý je výrazne závislý od exportu a vývoja nemeckej ekonomiky. Z dlhodobého hľadiska však bude podľa nich kľúčový najmä rast produktivity práce.
Viac k témam: Pracovná sila, Pracovné miesta, Trh práce, Umelá inteligencia
Zdroj: SITA.sk – Umelá inteligencia ľudí o prácu hromadne nepripraví. Z čoho majú odborníci väčšie obavy? © SITA Všetky práva vyhradené.
15. novembra 2026