Sudkyňa Cviková uspela so sťažnosťami na Európskom súde pre ľudské práva, vyhovel dvom z nich

509455_gettyimages 1403076965 scaled e1693222116181 676x459.jpg

14.6.2024 (SITA.sk) – Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval porušenie práv v prípade sudkyne stíhanej v rámci kauzy Búrka v súvislosti s jej väzobným stíhaním. Ako informoval rezort spravodlivosti, ESĽP preskúmaval tri jej sťažnosti, ktoré spojil do spoločného konania. Sťažnostiam súd vyhovel v dvoch prípadoch.

„V prvej sťažnosti sťažovateľka namietala porušenie práva na rešpektovanie súkromného života v súvislosti s výkonom domovej prehliadky. ESĽP uznal, že došlo k zásahu do jej práva na súkromný život, avšak tento spĺňal garancie vyžadované Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z uvedeného dôvodu nedošlo k porušeniu dohovoru,“ informovalo ministerstvo spravodlivosti.

Podstata dôvodov ponechania sťažovateľky vo väzbe bola všeobecná

V rámci druhej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka namietala zákonnosť jej vzatia do väzby v marci 2020, ESĽP posudzoval osobitne vzatie sťažovateľky do väzby a pokračujúcu väzbu v období po zamietnutí jej žiadosti o prepustenie v auguste 2020.

„ESĽP konštatoval, že vzatie sťažovateľky do väzby bolo vzhľadom k citlivej povahe obvinení a k zložitosti konania v počiatočnej fáze trestného konania relevantné a dôvodné, bez znakov svojvôle. Odlišne už hodnotil ďalšie trvanie väzby v období po zamietnutí sťažovateľkinej žiadosti senátom Najvyššieho súdu SR,“ uviedol rezort spravodlivosti.

V predmetnej súvislosti súd skonštatoval, že podstata dôvodov ponechania sťažovateľky vo väzbe bola všeobecná, bez akejkoľvek individualizácie vo vzťahu k sťažovateľke.

„Rovnako ESĽP považoval odôvodnenie o nenahradení väzby alternatívnymi prostriedkami za arbitrárne. Vo vzťahu k dôslednosti a rýchlosti trestného konania konštatoval zjavnú nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní s odkazom aj na skutočnosť, že sťažovateľka bola stíhaná iba za jeden skutok,“ zdôraznilo ministerstvo.

Tretia sťažnosť

V tretej sťažnosti sťažovateľka namietala, že jej senát najvyššieho súdu odoprel konanie o preskúmaní zákonnosti väzby na podklade jej žiadosti o prepustenie z väzby.

„ESĽP konštatoval, že senát založil svoje rozhodnutie na dôvode, ktorý nielen že nebol vznesený prokuratúrou, ale naviac aj bez toho, aby poskytol sťažovateľke možnosť vyjadriť sa k tomuto dôvodu, čím porušil zásadu rovnosti zbraní a zásadu kontradiktórnosti. V neposlednom rade ESĽP poukázal aj na to, že k dôvodu pre ktorý bola sťažovateľka najvyšším súdom ponechaná vo väzbe, poskytla sťažovateľka po prepustení z väzby v októbri 2020 vysvetlenie, ktoré bolo akceptované, a teda stav dokazovania ostal rovnaký ako v čase vydania rozhodnutia,“ doplnil rezort spravodlivosti. Zároveň dodal, že za zistené porušenia práv ESĽP sťažovateľke priznal 19 500 eur z titulu nemajetkovej ujmy.

Sudkyňu vtedajšieho Okresného súdu Bratislava I Denisu Cvikovú zadržali a obvinili z prijímania úplatku v rámci policajnej akcie Búrka v marci 2020. Do októbra daného roku bola aj väzobne stíhaná. Podľa medializovanej komunikácie z aplikácie Threema poverila bývalá štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská Denisu Cvikovú, aby pomohla ďalšej sudkyni, konkrétne Zuzane M. z Okresného súdu Bratislava V, vypracovať rozsudok v kauze sporu o zmenku za osem miliónov eur.

Konkrétne daný rozsudok prikázal vyplatiť zmenku v prospech dnes už odsúdeného podnikateľa Mariana Kočnera. Denisa Cviková podľa komunikácie mala dostať aj časť finančnej odmeny určenej pre Jankovskú.

Viac k témam: Akcia Búrka, bývalá štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sudkyňa, Súdy
Zdroj: SITA.sk – Sudkyňa Cviková uspela so sťažnosťami na Európskom súde pre ľudské práva, vyhovel dvom z nich © SITA Všetky práva vyhradené.

14. júna 2024