22.6.2026 (SITA.sk) – Slovenské hospodárstvo podľa prognóz zostáva na hranici stagnácie a nie je to spôsobené len nepriaznivou medzinárodnou situáciou.
Slovenská ekonomika vstupuje do druhej polovice roka v situácii, ktorá sa v rámci krajín Vyšehradskej štvorky vymyká bežnému vývoju. Kým Poľsko pokračuje v dynamickom raste, česká ekonomika sa zotavila z obdobia vysokej inflácie a Maďarsko sa po stagnácii postupne vracia k rastu, Slovensko zostáva pri odhadovanom raste hrubého domáceho produktu na úrovni približne 0,8 percenta. Ide pritom len o štvrtinu historického priemeru, ktorý od roku 1996 dosahoval približne 3,3 percenta ročne.
Podľa člena predstavenstva spoločnosti Akcenta Patrika Biňovského však samotné tempo rastu nie je najväčším problémom. „Slovensko nemá len slabší rok. Čoraz viac sa ukazuje, že problém je štrukturálny. Ekonomika rastie pomaly, ceny a náklady rastú rýchlo, verejné financie sa zhoršujú a podnikateľské prostredie je čoraz menej predvídateľné. Najväčším rizikom pritom nie je jeden konkrétny problém, ale ich kombinácia,“ upozorňuje.
Nie je to dočasná fáza
Zatiaľ čo poľská ekonomika by mala v najbližších rokoch rásť tempom okolo troch percent, Česká republika sa vracia k rastu podporenému domácou spotrebou a Maďarsko očakáva postupné oživenie, slovenské hospodárstvo podľa prognóz zostáva na hranici stagnácie.
Biňovský upozorňuje, že v takomto porovnaní už nemožno hovoriť len o dôsledkoch nepriaznivej medzinárodnej situácie. „Ak by pomaly rástla celá Európa, mohli by sme hovoriť o dôsledkoch globálnej situácie. Ak však naši susedia rastú dva- až štvornásobne rýchlejšie, je zrejmé, že časť problému je doma. Slovensko sa postupne dostáva z pozície ekonomického tigra regiónu do pozície ekonomiky, ktorá zaostáva za svojím okolím. Problém je v tom, že nejde o dočasnú fázu, ale trend,“ konštatuje.
Slabý hospodársky rast pritom nepredstavuje len štatistický údaj. Premieta sa do nižšieho priestoru na rast miezd, menších možností financovania verejných služieb a zároveň do slabšieho dopytu po produktoch a službách firiem. Práve podnikateľský sektor dnes čelí kombinácii faktorov, ktoré komplikujú plánovanie aj investičné rozhodnutia.
Jedným z najväčších problémov zostáva stav verejných financií. Slovensko sa od roku 2024 nachádza v procedúre nadmerného deficitu Európskej únie a napriek viacerým konsolidačným opatreniam sa podľa dostupných prognóz nedarí znižovať deficit takým tempom, ako sa pôvodne očakávalo. V posledných rokoch podnikatelia čelili zvýšeniu dane z pridanej hodnoty, zavedeniu dane z finančných transakcií, rastu odvodového zaťaženia práce aj novým sektorovým daniam.
Ekonomická stagflácia
Podľa Akcenty sa však ukazuje, že samotné zvyšovanie príjmov štátu nestačí. „Firmy dnes znášajú vyššie daňové zaťaženie, no deficit zostáva vysoký a verejný dlh pokračuje v raste. To prirodzene vytvára otázku, či budú potrebné ďalšie konsolidačné opatrenia. A práve táto neistota je pre podnikateľov často väčším problémom ako samotná výška dane,“ hovorí Biňovský.
Neistota sa následne premieta do investícií, náboru nových zamestnancov aj rozhodovania o ďalšom rozširovaní podnikania na Slovensku. Mnohé firmy dnes podľa odborníkov nedokážu odhadnúť, ako bude vyzerať ich nákladová štruktúra o rok alebo dva, čo výrazne komplikuje dlhodobé plánovanie.
Podniky zároveň čelia prostrediu, ktoré ekonómovia označujú ako stagfláciu. Ekonomika rastie len veľmi pomaly, no inflácia zostáva jednou z najvyšších v regióne. Náklady na energie, dopravu, pracovnú silu, služby či financovanie rastú rýchlejšie než samotná ekonomická aktivita, čo vytvára tlak na ziskovosť.
„Firmy sa dostávajú do situácie, keď im rastú prakticky všetky náklady, no zákazníci sú opatrnejší a trh nerastie dostatočne rýchlo. Priestor na prenášanie nákladov do cien sa zužuje a marže sa dostávajú pod tlak,“ vysvetľuje Biňovský. Práve kombinácia nízkeho rastu a zvýšených cenových tlakov patrí podľa Akcenty medzi hlavné dôvody opatrnejšieho pohľadu na vývoj slovenskej ekonomiky.
Energetická závislosť
Významným rizikom zostáva aj energetická závislosť krajiny. Posledné roky ukázali, aký silný vplyv môžu mať ceny ropy a zemného plynu na infláciu, verejné financie aj náklady podnikov. Zároveň sa ukázalo, že krajiny s diverzifikovanými energetickými zdrojmi dokážu podobné šoky absorbovať podstatne lepšie. Slovensko však zostáva citlivé na výpadky dodávok aj prudké cenové výkyvy.
„Energetický problém nikdy nekončí pri rope alebo plyne. Vyššie ceny energií sa postupne prenášajú do cien dopravy, výroby, logistiky, stavebníctva aj služieb. Výsledkom je tlak na infláciu a ďalšie zvyšovanie nákladov pre firmy aj domácnosti,“ upozorňuje Biňovský.
Osobitnú pozornosť si zaslúži automobilový priemysel, ktorý je dlhodobo pilierom slovenskej ekonomiky. Sektor dnes čelí súbehu viacerých výziev naraz. Negatívne sa prejavuje slabší výkon nemeckej ekonomiky, rastúce obchodné bariéry, clá na export aj pokračujúca transformácia smerom k elektromobilite.
„Problém je, že automobilový priemysel dnes nečelí jednej zmene, ale viacerým naraz. To vytvára tlak nielen na samotné automobilky, ale aj na stovky dodávateľov a tisíce pracovných miest naviazaných na celý sektor,“ upozorňuje Biňovský. Keďže automobilový priemysel tvorí významnú časť slovenského exportu a zamestnanosti, jeho ďalší vývoj bude mať zásadný vplyv na výkon celej ekonomiky.
Odliv mozgov
K dlhodobým problémom patrí aj pokračujúci odliv kvalifikovaných pracovníkov do zahraničia. Zo Slovenska každoročne odchádzajú desaťtisíce ľudí, pričom často ide o vysokoškolsky vzdelaných odborníkov, technické profesie, lekárov či IT špecialistov. Dôsledky už pociťujú nielen verejné inštitúcie, ale aj samotné firmy, ktoré zápasia s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily.
„Najväčším problémom nie je samotný počet odchádzajúcich ľudí. Problémom je, že odchádzajú práve tí, ktorí majú najväčší potenciál vytvárať hodnotu a posúvať ekonomiku dopredu. Slovensko tak stráca časť svojho budúceho rastového potenciálu,“ varuje Biňovský.
Podniky zároveň podľa Akcenty často podceňujú kurzové riziko. Napriek tomu, že Slovensko používa euro, väčšina jeho najvýznamnejších obchodných partnerov sa nachádza mimo eurozóny. Vývoj českých korún, poľských zlotých, maďarských forintov, amerických dolárov či britských libier preto môže výrazne ovplyvňovať náklady aj ziskovosť slovenských spoločností.
„Mnoho podnikateľov si myslí, že keďže používajú euro, kurzové riziko sa ich netýka. Realita je iná. Veľká časť slovenského zahraničného obchodu je prepojená na meny mimo eurozóny, a preto môžu kurzové pohyby výrazne ovplyvniť náklady aj ziskovosť firiem,“ vysvetľuje Biňovský.
Pokračujúca neistota
Osobitne upozorňuje na význam amerického dolára, ktorý ovplyvňuje nielen obchod so Spojenými štátmi, ale aj veľkú časť globálneho obchodu vrátane dovozov z Ázie. Navyše práve v dolároch sa obchoduje väčšina svetovej ropy a zemného plynu.
„Aj firma, ktorá nikdy nevystavila faktúru v dolároch, môže byť vývojom dolára výrazne ovplyvnená. Ak dolár posilňuje, rastú ceny energií, surovín a mnohých dovážaných vstupov. Kurzové pohyby tak môžu zasiahnuť marže aj podnikom, ktoré obchodujú prevažne v eurách,“ dodáva.
Podľa Akcenty bude druhá polovica roka charakteristická pokračujúcou neistotou. Ekonomický vývoj bude závisieť od cien energií, geopolitickej situácie, vývoja v automobilovom priemysle aj od ďalších krokov vlády pri konsolidácii verejných financií. V takomto prostredí bude pre firmy čoraz dôležitejšie dôsledne riadiť náklady, diverzifikovať dodávateľov a odbytiská, chrániť svoje marže a aktívne pracovať s kurzovým rizikom.
„Najväčšou výhodou dnes nie je vedieť presne predpovedať budúcnosť. Najväčšou výhodou je byť pripravený na viacero scenárov. Firmy, ktoré budú flexibilné a budú aktívne riadiť svoje riziká, budú mať výrazne lepšiu pozíciu než tie, ktoré budú čakať na návrat starých časov,“ uzatvára Patrik Biňovský.
Viac k témam: Ekonomika SR, Hospodársky rast, stagflácia, Stagnácia, Verejné financie
Zdroj: SITA.sk – Slovenská ekonomika zaostáva za krajinami V4. Nemá len slabší rok, problém je podľa odborníka štrukturálny © SITA Všetky práva vyhradené.
22. júna 2026