Rusko čakajú prvé parlamentné voľby od invázie na Ukrajinu. Bude po nich nasledovať nová mobilizácia?

569400_russia_vietnam_72652 676x462 1.jpg — Ruský prezident Vladimir Putin. Foto: SITA/AP

15.9.2026 (SITA.sk) – Hlasovanie sa uskutoční od 18. do 20. septembra a podľa AFP bude pre Kremeľ ukazovateľom nálad po viac ako štyroch rokoch vojny. Skutočná protivojnová opozícia na celoštátnej kandidátke nebude.

Rusko čakajú prvé parlamentné voľby od začiatku invázie na Ukrajinu. Hlasovanie od 18. do 20. septembra sa uskutoční v čase rastúcej únavy časti spoločnosti z ekonomickej stagnácie a čoraz intenzívnejších ukrajinských útokov na ruskom území. Objavujú sa tiež obavy, že po voľbách by mohla nasledovať ďalšia mobilizácia, čo prezident Vladimir Putin popiera.

Pôjde len o druhé celoštátne hlasovanie od februára 2022. Prvým boli prezidentské voľby v roku 2024, v ktorých Putin získal ďalší mandát. Hlasovať sa má aj na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny.

Voľba bez možnosti voľby

Výsledok volieb do 450-člennej Štátnej dumy neponúka veľké prekvapenie. Kritika vojny je v Rusku potláčaná a na celoštátnej kandidátke sa môžu zúčastniť iba strany podporujúce Putina a vojnu – vládne Jednotné Rusko, Komunistická strana, Spravodlivé Rusko, nacionalistická LDPR a Noví ľudia. Jediná stále pôsobiaca ruská protivojnová strana Jabloko kandidovať nesmie.

„Je to voľba bez možnosti voľby,“ povedala agentúre AFP 18-ročná Jevdokija z Moskvy. Pôvodne chcela hlasovať za Jabloko, ktoré žiada ukončenie bojov na Ukrajine, po jeho vyradení plánuje podporiť Nových ľudí.

Polovica zo 450 kresiel sa rozdelí podľa celoštátneho hlasovania za politické strany a druhá polovica v jednomandátových volebných obvodoch.

Fraška, či nevyhnutný rituál

Jeden európsky diplomat označil voľby v rozhovore pre AFP za „do značnej miery frašku“, zároveň však podľa neho ide o „rituál, ktorý Kremeľ považuje za nevyhnutný“. Moskva sa preto bude usilovať najmä o vysokú volebnú účasť.

Podľa ruského politológa Nikolaja Petrova, ktorý žije v exile, majú voľby pre Kremeľ význam aj v prípade vopred predvídateľného výsledku. „Rovnako ako v časoch Sovietskeho zväzu majú voľby demonštrovať lojalitu občanov,“ povedal.

Pre Putina, ktorý je pri moci 26 rokov, je podľa Petrova dôležité „demonštrovať elitám, že má naďalej podporu a že mu obyčajní ľudia naďalej dôverujú“.

Bude po voľbách nasledovať mobilizácia?

Hlasovanie prichádza v období, keď Ukrajina zintenzívnila útoky dlhého dosahu na ciele v Rusku. Tie spôsobili problémy so zásobovaním palivom, miliardové škody a vyžiadali si aj civilné obete.

V Rusku sa zároveň šíria dohady, že po voľbách môže nasledovať nová mobilizácia podobná tej z roku 2022, keď Moskva povolala približne 300-tisíc rezervistov. Kremeľ túto možnosť popiera a samotný Putin ubezpečoval, že novú vlnu mobilizácie neplánuje.

Analytička Tatiana Stanovaja z Carnegie Russia Eurasia Center považuje takýto krok za nepravdepodobný. „Vynaložili toľko úsilia, aby Rusov presvedčili, že sa toho nemusia obávať… Bola by som veľmi, veľmi prekvapená, keby sa to stalo,“ povedala.

Očakávaný volebný výsledok bude mať podľa nej pre Putina predovšetkým symbolický význam. Uvidí v ňom „potvrdenie svojej legitimity“ a zároveň „legitimity svojej vojny“.

Voľby sa konajú v prostredí výrazne zosilnenej represie. Putinovi najvýznamnejší politickí odporcovia sú vo väzení, exile alebo zomreli. Jeho hlavný vyzývateľ Alexej Navaľnyj zomrel v roku 2024 v ruskom väzení.