28.9.2026 (SITA.sk) – Rok pred parlamentnými voľbami na Slovensku je jedno už isté. A to povolebné spojenie súčasných vládnucich strán Smeru, Hlasu a SNS – ak sa nejako dostane do parlamentu – s mimoparlamentnou krajne pravicovou stranou Republika.
Rok pred parlamentnými voľbami na Slovensku prieskumy preferencií politických strán ukazujú nielen vyrovnaný súboj medzi stranou Smer Roberta Fica a opozičným Progresívnym Slovenskom Michala Šimečku, ale aj možnosť povolebného patu.
Jedno je však už isté. A to povolebné spojenie súčasných vládnucich strán Smeru, Hlasu a SNS – ak sa nejako dostane do parlamentu – s mimoparlamentnou krajne pravicovou stranou Republika.
Pripomeňme si, že táto strana vznikla v r. 2021 po rozkole vo fašistickej strane Ľudová strana – Naše Slovensko, pri ktorom vôbec nešlo o jej hodnotovú orientáciu, ale o to, že jej predseda Marián Kotleba si v nej chcel uzurpovať všetku moc, vrátane tej nad straníckymi financiami.
Predsedom postkotlebovskej Republiky sa stal súčasný europoslanec Milan Uhrík, ktorý v roku 2015 ako riaditeľ Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, na čele ktorého stál Marián Kotleba, asistoval pri vyvesení dvoch čiernych zástav pri výročí Slovenského národného povstania.
Mimoriadne ostrá reakcia Pellegriniho
Stojí za pripomenutie, že Peter Pellegrini v pozícii predsedu NR SR vtedy reagoval mimoriadne ostro. Vyvesenie čiernych vlajok označil za hanebné a ako Banskobystričan povedal, že sa hanbí, že taký človek stojí na čele kraja. A vtedajší premiér Robert Fico tento krok v dni štátneho sviatku označil za neúctivý voči odkazu protifašistického odboja.
V roku 2017 Milan Uhrík ako podpredseda ĽS-NS na otázku v televíznej diskusii, či odsudzuje deportácie slovenských Židov do nacistických koncentrákov odpovedal: „Nie som historik a neviem, aké boli historické okolnosti.“
Podpredsedom Republiky je europoslanec Milan Mazurek, ktorý bol po rasistických a hanlivých vyjadreniach na adresu rómskej komunity právoplatne odsúdený v roku 2019 za trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia a okrem desaťtisícovej pokuty prišiel aj o mandát poslanca NR SR.
Urážlivé nenávistné prejavy
S jeho aj s Uhríkovým menom sa spája množstvo urážlivých nenávistných vyjadrení voči menšinám, ženám, politickým a názorovým oponentom. Keď Európsky parlament v júli odhlasoval začatie procesu preverovania európskej politickej strany Európa suverénnych národov (ESN), do ktorej patrí aj Republika, medzi podkladmi, ktoré bude posudzovať nezávislá európska autorita – Úrad pre európske politické strany a európske politické nadácie (APPF) – sú aj protirómske a proti-LGBTQ+ výroky slovenských europoslancov Milana Uhríka a Milana Mazureka.
Úrad priamo cituje napríklad video Milana Mazureka, v ktorom moderátora Rasťa Ilieva nazval „teplým gejom„. Ak nezávislý úrad APPF v oficiálnom verifikačnom procese preukáže zjavné a závažné porušenie európskych hodnôt, strana ESN môže prísť o svoju oficiálnu registráciu a následne aj o dva milióny eur zo spoločného rozpočtu.
Medzi spojencami Republiky v krajne pravicovo orientovanej radikálnej ESN, kde je Milan Uhrík podpredsedom, je aj AfD, s ktorou odmietla byť v strane Patrioti pre Európu aj Marie Le Penová. Samozrejme, víťazstvá xenofóbnej nacionalistickej AfD v nemeckých krajinských voľbách privítal Milan Uhrík s nadšením. Hoci jedným z jej cieľov je napr. vystúpenie Nemecka z eurozóny, čo by ťažko dopadlo na slovenskú ekonomiku.
Fico postupne legitimizoval túto stranu
Robert Fico, ktorý ešte v roku 2016 po voľbách staval spolu s Andrejom Dankom a Bélom Bugárom hrádzu proti extrémizmu, postupne legitimizoval túto stranu. Pred voľbami 2023 si demonštratívne podal ruku s Milanom Uhríkom a nevylúčil ho z povolebnej spolupráce. Na svoje oslavy SNP vo Zvolene Smer pozval podpredsedu Republiky Miroslava Suju, čo bolo de facto akýmsi odpustkom tejto strane, ktorej zakladatelia znevažovali SNP a adorovali ľudácky Slovenský štát a jeho prezidenta Jozefa Tisa.
Po voľbách sa premiér opakovane vyjadril, že Progresívne Slovensko je stokrát nebezpečnejšie ako Republika. Zároveň sa s ňou neustále preťahoval o zradikalizovaných proruských, protiukrajinských a protieurópskych voličov.
Najväčší zlodej hlasov Smeru
Práve táto strana sa však stala najväčším zlodejom hlasov Smeru. Septembrový prieskum agentúry NMS nameral Republike 15,6 % oproti 16,2 % Smeru a analytik NMS uviedol, že k Republike prešla približne pätina bývalých voličov Smeru. Trend približovania sa krajne pravicovej Republiky k Smeru potvrdili aj ďalšie prieskumy.
Najnovší Ipsos z 18. až 22. septembra dáva Republike historické maximum 12,8 % a Smeru 16,9 %. Analytici to interpretujú tak, že dlhodobým rétorickým približovaním sa k ultrapravicovým postojom, vrátane premiérovej účasti na washingtonskej konferencii CPAC vo februári 2025 či stavaniu hrádze progresivizmu Smer vytvoril priestor, v ktorom časť jeho voličov začala prechádzať k Republike.
Zdá sa, že Fico legitimizáciou tém, jazyka a napokon samotných predstaviteľov Republiky zároveň odstránil psychologickú bariéru, ktorá jeho vlastným voličom kedysi bránila voliť postkotlebovskú stranu, ktorá bola v akejsi politickej karanténe už len preto, že spochybňovala SNP ako nosnú tradíciu modernej demokratickej slovenskej štátnosti.
Vzťah Hlasu k Uhríkovej strane
Ešte zaujímavejší je vývoj vzťahu strany Hlas k Uhríkovej strane. Pred voľbami v roku 2023 Peter Pellegrini ako predseda Hlasu o Republike nehovoril v žiadnych náznakoch, ale spoluprácu s ňou označil za nemožnú, trojkoalíciu Smer, Hlas a Republika vylúčil a vyhlásil, že Hlas nebude spolupracovať so stranami, ktoré spochybňujú členstvo Slovenska v EÚ a NATO.
Ľuďom, ktorí prešli z ĽS-NS do Republiky, pripomínal, že nestačí prezliecť sa do obleku, pretože hodnoty a názory sa tým nemenia. Hlas dokonca deklaroval, že nechce spolupracovať ani so stranami, ktoré by extrémistov legitimizovali. V auguste 2023 povedal: „Zažili sme, keď na výročie SNP kotlebovci, a dnešný predseda Republiky Uhrík, vyvesili čiernu zástavu na župe v Banskej Bystrici.“
A tento svoj výrok bezprostredne spájal s povinnosťou ústavných činiteľov brániť demokratické hodnoty. Bola to súčasť vymedzovania sa voči strane Smer, keďže Hlas chcel presvedčiť domácu verejnosť aj sociálne demokracie v Európe, že bude jasne hodnotovo ukotvenou sociálnou demokraciou, v ktorej je antifašizmus jedným z jej definičných znakov.
Hlas vtedy získal 14,70 percenta hlasov. Peter Pellegrini je dnes prezidentom a čestným predsedom strany, ktorú vedie Matúš Šutaj Eštok a ktorej Ipsos v septembrovom prieskume nameral 6,6 percenta. Spolu s percentami sa však vytratila aj rozhodnosť, s akou Hlas kedysi kreslil okolo Republiky červenú čiaru.
Republika sa nezmenila
Čoraz mäkší slovník voči krajne pravicovej a otvorene proti európskej Republike však strane k udržaniu hlasov nepomohol. Naopak, veľká časť z nich politicky emigrovala práve k radikálom okolo Uhríka a Mazureka. Kým pred rokom podporovalo užšiu spoluprácu s Republikou „iba“ 48 percent z nich, dnes je to podľa Focusu už 68 percent.
Republika sa pritom určite nezmenila tak, aby odpadli dôvody, pre ktoré ju Hlas pred voľbami 2023 zásadne odmietal ako partnera. Naopak, povzbudená nástupom trumpizmu a posilňovaním ďalších krajne pravicových strán v Európe a presunom Smeru ku krajnej pravici sa stala ešte asertívnejšou a radikalizmus a extrémizmus v jej politike narastal. Hlasu, ktorý kopíroval politiku a rétoriku Smeru, to nevadilo.
Namiesto toho, by sa snažil odlíšiť trvaním na sociálnodemokratických hodnotách, ktoré hlásal pri svojom vzniku, prispôsobil sa. Napriek tomu, že už mal skúsenosť, že kvôli vstupu do vládnej koalície so SNS s bývalými kotlebovcami na kandidátke došlo k pozastaveniu žiadosti o pridružené členstvo v Strane európskych socialistov.
Hlas sa posúval smerom k Republike
A tu sa kruh uzatvára. Republika nemusela prekračovať žiadnu červenú čiaru smerom k Hlasu. To Hlas sa posúval smerom k Republike, priam entuziasticky sa vzdával sociálnodemokratických hodnôt, v mene svätého boja s progresivizmom sa otváral jej ideológii a strácal svoju vlastnú identitu.
Akosi zabudol na to, že frakcia v Európskom parlamente, do ktorej sa chcel dostať ešte v lete 2023, keď sa uskutočnilo v Bratislave stretnutie Petra Pellegriniho s predsedom SPD Larsom Klingbeilom, sa nazýva Progresívna aliancia socialistov a demokratov.
Postupne učil svojich voličov, že strana, ktorá bola ešte včera podľa predsedu zakladateľa Pellegriniho úplne neprijateľná, môže byť zajtra celkom prijateľným politickým partnerom. Veď sa treba nejako udržať pri moci.
Fico sa dostal do pasce
Z Pellegriniho predvolebného „nikdy“ z roku 2023 sa tak bez otvoreného priznania zmeny postoja stáva rok pred ďalšími voľbami „prečo nie“. Republika sa pritom vôbec meniť nemusela. Posunula sa hranica toho, čo je Hlas ochotný akceptovať.
A tak sa stalo, že podľa agentúry Focus podporuje bližšiu spoluprácu s Republikou 70 percent voličov Smeru, 68 percent voličov Hlasu a 63 percent voličov SNS. Samotní voliči hnutia Republika sú myšlienke spoločného postupu s vládnou koalíciou rovnako veľmi otvorení, keďže spoluprácu by uvítalo až 72 % z nich.
Čiže Robert Fico nebude mať medzi svojimi voličmi problém urobiť koalíciu s politikmi, od ktorých sa pred 10 rokmi ostro dištancoval. Lenže zároveň sa dostal do pasce. Vytvoril podmienky, aby ho Milan Uhrík, ktorý nenesie zodpovednosť za veľmi zlé výsledky vládnutia, napokon aj predbehol. A Matúš Šutaj Eštok zase vytvoril podmienky na to, aby ďalší voliči Hlasu prebehli za hlasom skutočného radikalizmu namiesto toho, aby ostali verní slabým kópiam v podaní jeho tímu.
Viac k témam: Názory a komentáre, Parlamentné voľby
Zdroj: SITA.sk – Republika ante portas – KOMENTÁR © SITA Všetky práva vyhradené.
28. septembra 2026