15.6.2024 (SITA.sk) – Na čele Slovenskej republiky sa počas jej 31-ročnej existencie vystriedali štyria prezidenti – Michal Kováč, Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič a Andrej Kiska a jedna prezidentka, teda Zuzana Čaputová.
Michal Kováč (2. marec 1993 – 2. marec 1998)
Prvého prezidenta novovzniknutej Slovenskej republiky zvolili poslanci Národnej rady SR. Nominant vládneho Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) Michal Kováč uspel v tajnom hlasovaní 15. februára 1993, keď získal 106 hlasov.
Bývalý bankár, slovenský minister financií a spoluzakladateľ HZDS sa krátko po svojej inaugurácii 2. marca 1993 začal dostávať do sporov s vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom (HZDS). Ich vzťahy sa vyhrotili po prezidentovej správe o stave republiky, po ktorej Mečiarova vláda padla. Nasledujúce predčasné voľby zabezpečili návrat Mečiarovej vlády a spory pokračovali.
Slovenská informačná služba (SIS) uniesla do Rakúska prezidentovho syna Michala Kováča ml., na ktorého bol vydaný medzinárodný zatykač v kauze Technopol. Prezident v roku 1997 udelil svojmu synovi a ďalším obvineným v tejto kauze milosť. Po uplynutí funkčného obdobia Michal Kováč 2. marca 1998 Prezidentský palác opustil a Slovensko ostalo viac ako rok bez prezidenta. Poslanci v parlamente totiž nedokázali zvoliť novú hlavu štátu.
Prezidentské právomoci prešli na premiéra Vladimíra Mečiara a predsedu parlamentu Ivana Gašparoviča (HZDS). Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident amnestoval páchateľov únosu prezidentovho syna aj zmareného referenda, v ktorom neboli do volebných miestností doručené právoplatné hlasovacie lístky. Doručené lístky obsahovali len tri otázky o vstupe Slovenska do NATO, chýbala na nich štvrtá otázka o priamej voľbe prezidenta. Prvý slovenský prezident Michal Kováč zomrel 5. októbra 2016.
Rudolf Schuster (15. jún 1999 – 15. jún 2004)
Po parlamentných voľbách v roku 1998 novozvolení poslanci zmenili ústavný zákon a v prezidentských voľbách v roku 1999 si po prvýkrát hlavu štátu vyberali priamo občania. V rozhodujúcom druhom volebnom kole porazil bývalý predseda Slovenskej národnej rady (SNR), košický primátor a spoluzakladateľ Strany občianskeho porozumenia (SOP) Rudolf Schuster so ziskom 57,18 percenta platných hlasov expremiéra Vladimíra Mečiara, ktorý získal len 42,81 percenta hlasov.
Rudolf Schuster sa úradu oficiálne ujal 15. júna 1999 počas svojej inaugurácie v Národnej rade. Počas funkčného obdobia Rudolfa Schustera pôsobili na Slovensku dve vlády Mikuláša Dzurindu a vzájomné vzťahy medzi najvyššími ústavnými činiteľmi neboli ideálne. Prezident kritizoval niektoré ekonomické reformy a zvykol vetovať aj zákony.
Počas vážnych zdravotných problémov, ktoré prezidenta postihli, ho v roku 2000 previezli na operáciu do Rakúska a vláda dočasne prevzala prezidentské kompetencie. Po Schusterovom návrate do Prezidentského paláca sa ich rozpory ešte prehĺbili. Rudolf Schuster sa o priazeň voličov uchádzal aj v nasledujúcom volebnom období. V prvom kole prezidentských volieb v roku 2004 však skončil štvrtý, do druhého volebného kola nepostúpil a 15. júna prezidentský úrad opustil.
Ivan Gašparovič (15. jún 2004 – 15. jún 2014)
Jediným prezidentom, ktorý pôsobil v úrade dve funkčné obdobia, bol bývalý vysokoškolský pedagóg, generálny prokurátor ČSFR, predseda SNR (neskôr NR SR) a člen HZDS Ivan Gašparovič. Do volieb v roku 2004 vstupoval za Hnutie za demokraciu (HZD), ktoré založil po svojom odchode z HZDS v roku 2002.
V prvom kole skončil druhý za prvým Vladimírom Mečiarom, keď tesne predbehol nominanta Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ) Eduarda Kukana. V druhom kole prezidentských volieb so ziskom 59,91 percenta platných hlasov porazil expremiéra Vladimíra Mečiara, ktorý získal 40,08 percenta hlasov. O päť rokov neskôr už ako nezávislý kandidát s podporou strany Smer-SD sa v druhom kole prezidentských volieb stretol s Ivetou Radičovou, ktorá kandidovala s podporou opozičných strán SDKÚ-DS, SMK, KDH a OKS.
Ivan Gašparovič post hlavy štátu obhájil, keď získal 55,53 percenta platných hlasov oproti 44,46 percenta hlasov, ktoré získala jeho súperka. Ivan Gašparovič sa vtedy počas volieb na stretnutí s členmi a priaznivcami Smeru v Košickom kraji sám označil za „akoby člena“ Smeru. Za jedno z jeho najspornejších rozhodnutí vo funkcii sa považuje nevymenovanie parlamentom zvoleného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Funkčné obdobie prezidenta Ivana Gašparoviča sa skončilo 15. júna 2014.
Andrej Kiska (15. jún 2014 – 15. jún 2019)
Z nepolitického prostredia prišiel štvrtý prezident Andrej Kiska. Podnikateľ a filantrop pred nástupom do úradu založil a viedol niekoľko úspešných firiem, napríklad splátkové spoločnosti Triangel a Quatro. Neskôr spoluzakladal aj neziskovú organizáciu Dobrý anjel. V prezidentských voľbách v roku 2014 porazil v druhom kole s veľkým náskokom favorizovaného kandidáta a úradujúceho slovenského premiéra Roberta Fica (Smer-SD), ktorý vyhral prvé volebné kolo.
Andrej Kiska získal 59,38 percenta platných hlasov oproti 40,61 percenta hlasov, ktoré získal Robert Fico. Slovenským prezidentom sa stal po svojej inaugurácii 15. júna 2014. Kiskove vzťahy s vládnou koalíciou neboli nikdy ideálne a vyhrotili sa ešte viac po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Prezident podporil protivládne protesty a navrhol rozsiahlu rekonštrukciu vlády.
Robert Fico napokon podal demisiu a vznikla nová vláda na čele s Petrom Pellegrinim (Smer-SD). Koalícia naopak poukazovala napríklad na daňovú kauzu, ktorá sa týkala Kiskovej firmy KTAG a jeho predvolebnej kampane. Firma si nezrovnalosti priznala a daňový dlh doplatila, to však nezabránilo, že bol neskôr Kiska vo veci obžalovaný a aj neprávoplatne odsúdený.
Andrej Kiska v roku 2018 uviedol, že sa o prezidentský úrad už nebude uchádzať a pred koncom svojho funkčného obdobia oznámil, že založí novú politickú stranu. Po parlamentných voľbách v roku 2020 sa však vzdal predsedníckeho kresla v strane Za ľudí a úplne odišiel z politiky.
Zuzana Čaputová (15. jún 2019 – 15. jún 2024)
Prvá žena na čele štátu pred nástupom do funkcie pôsobila v treťom sektore, kde sa venovala verejnej správe a problematike týraných a zneužívaných detí. Následne pracovala ako projektová manažérka v občianskom združení EQ Klub na projekte rozvoja miestnych komunít. V rokoch 2001 až 2017 spolupracovala s občianskym združením VIA IURIS, od roku 2010 ako advokátka.
Venovala sa témam právneho štátu a presadzovaniu spravodlivosti vo vybraných oblastiach práva, napríklad fungovaniu justičných orgánov, zodpovednosti verejných činiteľov, transparentnému nakladaniu s verejným majetkom a posilňovaniu verejnej kontroly verejnej moci. V rokoch 2018 až 2019 pôsobila ako podpredsedníčka hnutia Progresívne Slovensko. V roku 2019 vyhrala prvé kolo prezidentských volieb so ziskom 40,57 percenta hlasov a v druhom kole porazila eurokomisára Maroša Šefčoviča, pričom získala podporu 58,40 percenta zúčastnených voličov.
Počas jej funkčného obdobia sa vystriedalo päť predsedov vlády, konkrétne Peter Pellegrini, Igor Matovič, Eduard Heger, Ľudovít Ódor a Robert Fico. Ódor pritom šéfoval úradníckej vláde, ktorú ustanovila a ktorej zloženie vybrala prezidentka po tom, ako vláda Eduarda Hegera v roku 2022 prišla v parlamente o dôveru.
Mandát Čaputovej poznamenala predovšetkým globálna pandémia ochorenia COVID-19, ale aj ruská invázia na Ukrajinu. V roku 2023 Zuzana Čaputová oznámila, že sa nebude uchádzať o znovuzvolenie. Podľa vlastných slov by po odchode z funkcie chcela pôsobiť v akademickom prostredí.
Viac k témam: Inaugurácia prezidenta, Prezidenti SR
Zdroj: SITA.sk – Prvýkrát si občania vyberali hlavu štátu v roku 1999, na čele Slovenska doteraz stáli štyria muži a jedna žena © SITA Všetky práva vyhradené.
15. júna 2024