Pred 80 rokmi nacisti v Auschwitze popravili počas jednej noci približne 3-tisíc Rómov (rozhovor)

2.8.2024 (SITA.sk) –
https://cdnv.sita.sk/sites/34/2024/08/studio-sita-andrej-dasko-splnomocnenec-vlady-sr-pre-romske-komunity_20240730.mp4

Pred 80 rokmi nacisti v Auschwitze popravili počas jednej noci približne 3-tisíc Rómov. Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Alexander Daško v rozhovore pre agentúru SITA prezradil viac k tejto smutnej časti slovenskej histórie.

Počas druhej svetovej vojny, konkrétne v noci z 2. na 3. augusta 1944, prišlo o život takmer 3-tisíc Rómov, medzi nimi aj obyvatelia Slovenskej republiky. Presne pred 80 rokmi boli v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau na dvore krematória číslo V zavraždení na rozkaz Heinricha Himmlera.

„Tie podmienky v koncentračných táboroch boli pre Rómov v niektorých momentoch určite horšie, keďže boli považovaní za ešte menej cenných ako Židia. Viem z jednotlivých materiálov, ktoré som si predtým prečítal, že najviac Rómov využíval ten známy nešťastník Mengele, ktorý robil rôzne výskumy hlavne na rómských deťoch. Čiže ďaleko krutejšie sa správali k nim, ako k ostatným národnostiam. Samozrejme, tým nechcem zľahčovať tému, že sa mali dobre. Mali sa takisto veľmi zle a boli utlačení a trestaní,” uviedol Daško.

Rómske pracovné čaty

Splnomocnenec zároveň poukázal na to, že aj na Slovensku, v lokalitách Dubnica nad Váhom, Hanušovce nad Topľou či v iných slovenských mestách, boli zriadené tábory, kde Rómov nútili pracovať na tratiach, mostoch či tuneloch. Túto lacnú pracovnú silu využívala najmú Hlinkova garda.

Slovenskí Rómovia boli okrem práce využívaní aj na bojovanie. Podľa Daška museli bojovať na východnom fronte proti sovietskemu Rusku a na západnom proti Američanom.

„Boli takzvané vojenské rómske pracovné čaty, ktoré potom neskôr prevelili. Narukovali v Podolínci, z Podolínca ich previezli do Harmanca a z Harmanca do Talianska, kde po boku nemeckej armády bojovali proti Američanom a západným spojeneckým vojskám. Jedným z nich, ktorý tam bol v tej v pracovnej čate, bol môj otec, ktorý bojoval na západnom fronte, prebehol k Američanom a spolu s Američanmi potom oslobodzovali celý Apeninský poloostrov až sa dostali na sever Európy,” prezradil splnomocnenec pre rómske komunity.

Výstava Cigánska tragédia

Rovnako ako na západnom fronte, aj na východnom vojaci, medzi nimi aj rómski, ktorí bojovali s Nemcami proti Rusku, prebehli na druhú stranu. Následne sa začali podieľať na Slovensko národnom povstaní a oslobodzovaní Československa, keď prešli cez Dukliansky priesmyk s ukrajinskou armádou pod vedením Malinovského.

Počas Pamätného dňa rómskeho holokaustu sa v priestoroch múzea SNP v Banskej Bystrici otvorí unikátna výstava Cigánska tragédia. Zobrazuje Rómov v nemeckých koncentračných táboroch, ako aj tých, ktorí bojovali proti Nemcom.

„Sú to sovietski Rómovia, ktorí chceli bojovať proti nacistickému Nemecku a zvlášť proti krajine, ktorá napadla jej krajinou a chceli ju oslobodiť. Sú to Rómovia, ktorí bojovali v iných zložkách, či to boli tankisti, delostrelci, výsadkári, zdravotníci,” priblížil výstavu Alexander Daško.

Umelci z divadla Romén

Podľa jeho slov sa na fotografiách nachádzajú aj Rómovia, ktorí prispeli k oslobodeniu Československa, ktorí padli v boji, dostali sa do zajatia alebo do koncentračného tábora.

Splnomocnenec pre agentúru SITA priznal, že ide o významnú výstavu, ktorá sa podľa jeho slov už nemusí na Slovensku zopakovať. Súčasťou výstavy sú aj fotografie umelcov z moskovského divadla Romén, ktorí počas druhej svetovej vojny narukovali a bojovali popri Červenej armáde, a oslobodzovali Európu od nacistického režimu.

„V dnešnej spoločnosti, keďže vieme, aká je momentálne nálada, ja nerobím rozdiely. My Rómovia, čisto ruskí, španielski, nemeckí, my sme všade bratia. My nerobíme rozdiely, takže berme túto tému tak, že to boli Rómovia, ktorí sa spolupodieľali na slobode a na demokracii,” uzavrel Daško.

V rozhovore s Alexandrom Daškom sa dozviete viac:

o situácii Rómov počas druhej svetovej vojny
o ich deportácii a živote v pracovných táborov
ako žili po skončení druhej svetovej vojny
o potrebe pripomínať si rómsky holokaust
o súčasnom postoji spoločnosti voči Rómom