Obchodovanie s ľuďmi je najväčší biznis na svete, tvrdí Miriam Lexmann

466018_lexmann 3 foto_europsky parlament epp 2 676x451.jpg

31.5.2024 (SITA.sk) – Obchodovanie s ľuďmi, aj s tými, ktorí sú prevádzaní rôznymi kriminálnymi skupinami, je najväčší biznis na svete. V rozhovore pre SITA to vyhlásila europoslankyňa a kandidátka do Európskeho parlamentu za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) Miriam Lexmann.

Zároveň priznala, že ju veľmi mrzí, že deväť rokov po tom, ako sme zažili veľkú migračnú vlnu v roku 2015, Európska únia (EÚ) prijala migračný pakt, ktorý je zlý. Podľa jej slov nastavuje mechanizmus povinnej solidarity, ktorá nie je spravodlivá a nemôže správne fungovať.
„Povinná solidarita vytvára možnosť, že členský štát, ktorý nechce prijať nelegálnych migrantov, môže zaplatiť tej krajine, ktorá ich príjme, alebo môže nejakým iným spôsobom kompenzovať to, že ich teda nepríjme,” spresnila europoslankyňa Lexmann. Výška tejto sumy je podľa jej slov príliš vysoká.

Každý rok môžu byť pravidlá iné

Zároveň nedáva právnu istotu, pretože každý rok sa to má nejakým spôsobom prehodnocovať. Ako spresnila Lexmann, nikto teda nevie, ako je to nastavené, pretože každý rok môžu byť pravidlá iné.

>>> Celý rozhovor s Miriam Lexmann

„Tento mechanizmus vôbec nezohľadňuje solidaritu prejavenú voči odídencov z Ukrajiny, čiže Poľsko, Slovensko, Maďarsko a ďalšie krajiny, ktoré prijali veľa odídencov z Ukrajiny a prejavili im solidaritu, tak táto solidarita nie je do tohto nejakým spôsobom započítaná, čo si myslím, že je veľmi nespravodlivé,” doplnila kandidátka do EP za KDH.

Obchodu s ľuďmi musí EÚ zabrániť

KDH sa rovnako nepáči, že migračný pakt nehľadá také riešenia, aby migrujúci nevideli jediné východisko zo svojej chudoby alebo z tej situácie, v ktorej sa nachádzajú, len v odchode do krajín EÚ, a hlavne, aby sa nestali obeťami prevádzačských skupín.
Lexmann je toho názoru, že obchodu s ľuďmi musí Európska únia zabrániť. A to takým spôsobom, že napríklad celý administratívny proces týchto migrantov sa bude posudzovať v tretej krajine. To podľa jej slov znamená, že daný človek ani len neopustí svoju krajinu, keď nemá istotu, že sa do Európskej únie dostane, čo mu dnes prevádzačské skupiny sľubujú.
„Pre nás ako kresťanských demokratov je dôležité to, že nenecháme tých chudákov, ktorí opúšťajú svoje domovy a nemajú sa už ani kam vrátiť, stáť na hranici, pretože si chránime hranice. Z nášho pohľadu to nie je ľudské,” zdôraznila Lexmann.

Efektívnejšia spolupráca s krajinami

Východiskom z tohto problému je podľa jej slov tiež možnosť efektívnejšie spolupracovať s týmito krajinami v rámci rozvojovej pomoci EÚ. Lepšie využitie finančných prostriedkov tam podľa jej názoru môže eliminovať hlad, chudobu, konflikty, čím sa vytvoria lepšie podmienky pre život miestnych ľudí.
Kandidátka do Európskeho parlamentu tiež poukázala na to, že sa vytvára skupina 15 členských štátov, ktorá žiada prehodnotenie migračného paktu, a aby sa tam zahrnulo aj presunutie celého administratívneho procesu do tretích krajín.
Do tejto skupiny patria aj naše susedské krajiny ako Poľsko, Rakúsko a Česká republika. „My sme ako KDH vyzvali našu vládu, aby sa pridala k týmto krajinám a aby sme pridali ruku k tomu, že nielen kritizujeme migračný pakt, ale aby sme prinášali aj riešenia,“ uzavrela Miriam Lexmann.