2.6.2026 (SITA.sk) – Zlín patrí medzi najpriemyselnejšie regióny Česka, napriek tomu však dlhodobo zaostáva vo výdavkoch na výskum a vývoj, patrí medzi kraje s nižšími mzdami a čelí odlivu mladých ľudí do Brna alebo Prahy.
Zlínsky kraj vstupuje do 150. výročia narodenia Tomáša Baťu s otázkou, či sa jeho priemyselná minulosť ešte dokáže premeniť na budúcnosť. Medzinárodná reportáž Agence France-Presse (AFP), pri ktorej asistovala aj agentúra SITA, ukazuje región rozpoltený medzi silným historickým odkazom, odchodom mladých ľudí a snahou vybudovať nové centrum priemyselného výskumu vo Vizoviciach.
Zlín dnes patrí medzi najpriemyselnejšie regióny Česka. Fungujú tu firmy z oblasti strojárstva, obranného priemyslu, robotiky či polovodičov.
Napriek tomu región dlhodobo zaostáva vo výdavkoch na výskum a vývoj, patrí medzi kraje s nižšími mzdami a čelí odlivu mladých ľudí do Brna alebo Prahy. Práve tento paradox bol jednou z hlavných tém série rozhovorov, ktoré AFP realizovala so zástupcami samosprávy, univerzity, podnikateľského prostredia aj študentmi.
Kedy môže byť historická identita výhoda?
Britský expert na reputáciu krajín Simon Anholt upozorňuje, že historická identita môže byť výhodou iba vtedy, ak má pokračovanie v súčasnosti.
„Ľudia sa začínajú cítiť menejcenní voči vlastným pradedkom a hovoria si: stratili sme to. A to nie je dobrý, dopredu hľadiaci naratív,“ hovorí autor Nation Brands Indexu. Podľa neho regióny nezachráni marketing ani slogany o inováciách. Rozhodujú konkrétne výsledky a schopnosť vytvárať veci, ktoré majú význam aj mimo vlastného regiónu.
Zlín preto dnes nestojí pred otázkou, či sa má „vrátiť k Baťovi“. Skôr rieši, čo z baťovského modelu je ešte použiteľné v 21. storočí.
Hejtman Zlínskeho kraja Radim Holiš tvrdí, že región si rozvoj nemôže „kúpiť“ iba verejnými peniazmi. „Bez príjmu súkromných firiem sa jednoducho ďalej neposunieme,“ hovorí. Za kľúčové považuje najmä rozvoj Univerzity Tomáša Bati (UTB) a vytváranie prostredia, v ktorom budú mladí ľudia schopní rozvíjať vlastné projekty doma.
Podobný problém pomenúva aj rektor univerzity Milan Adámek. Upozorňuje, že o technické odbory má dnes záujem len približne 12 percent žiakov základných škôl. Zároveň priznáva, že regiónu chýba priestor, kde by sa výskum stretával s reálnou výrobou.
Opakovalo jedno slovo – testbed
Práve preto sa počas celej reportáže opakovalo jedno slovo – testbed. Rodinná firma UNICO MODULAR vedená Lukášom Rudym dnes vo Vizoviciach buduje priemyselný testbed z vlastných zdrojov.
Nejde o klasické coworkingové centrum ani administratívnu budovu. Testbed má byť priestorom, kde firmy, školy a vývojári dokážu testovať technológie v podmienkach blízkych reálnej výrobe. „Môj sen bolo premeniť región tak, aby v ňom moje deti chceli jedného dňa zostať,“ hovorí Rudy.
Projekt podľa neho nevzniká ako krátkodobá investícia. Skôr ako generačný projekt, ktorý má vytvoriť nové technologické zázemie pre región. Silný medzigeneračný rozmer zdôrazňuje aj Dana Rudyová z Nadačného fondu Rodiny Rudy. „Je pre nás dôležité, aby firma fungovala aj o desať či dvadsať rokov. Nechceme ju iba vybudovať do určitej veľkosti a potom predať a speňažiť,“ hovorí.
Stredná Európa netrpí nedostatkom stratégií
Podľa viacerých respondentov dnes regiónu nechýbajú jednotlivé inštitúcie ani firmy, ale schopnosť prepájať ich do jedného funkčného ekosystému. „Zlínskemu kraju nechýbajú aktéri, ale spoločný ťah na bránu,“ hovorí docent Petr Novák z UTB.
Podobne uvažuje aj dekan Materiálovotechnologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity (STU) Zdenko Čambál, podľa ktorého stredná Európa netrpí nedostatkom stratégií, ale slabou schopnosťou prenášať výskum do reálnej výroby. „Testbedy sú niečo, čo v našom prostredí môže vytvárať unikátne veci,“ hovorí Čambál.
Na potrebu silnejšieho európskeho prepojenia upozorňuje aj Vladimír Riška z programu Horizont Európa. Podľa neho nestačí infraštruktúru iba postaviť. „Musí byť napojená na medzinárodné siete, partnerov a výskumné projekty. Inak riskujeme, že budeme mať budovy bez obsahu,“ upozorňuje.
Počas reportáže sa opakovane vracal aj hlas študentov. Tí Zlín opisujú ako bezpečné a pokojné mesto, no zároveň hovoria, že o ich budúcnosti rozhodnú najmä pracovné príležitosti. „Keď tu bude dobrá práca, zostaneme,“ zaznievalo v rozhovoroch najčastejšie. Práve v tom možno spočíva najväčšia výzva regiónu. Nie v tom, ako dôstojne osláviť Baťovu minulosť. Ale v tom, či dokáže vytvoriť podmienky pre ďalšiu generáciu.
Prvým veľkým testom má byť október 2026, keď bude UNICO Innovation Hub vo Vizoviciach predstavený verejnosti. Hlavným rečníkom inauguračnej konferencie bude Simon Anholt. Nie ako človek, ktorý má regiónu potvrdiť úspech. Skôr ako autor otázky, ktorú si dnes kladie veľká časť strednej Európy: dokážu regióny s priemyselnou minulosťou ešte vytvárať niečo, čo bude relevantné aj pre budúcnosť?
Poznámka redakcie: Reportáž vznikala v období, keď Zlínsky kraj paralelne pripravoval nový viacročný program na podporu regionálneho inovačného ekosystému a medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a podnikania.
Viac k témam: Vizovice, Zlín
Zdroj: SITA.sk – Kraj nostalgie, ktorý má šancu prebudiť sa. Zlín hľadá cestu od Baťu k novej priemyselnej budúcnosti. Jej zárodok sa rodí vo Vizoviciach – VIDEO, FOTO © SITA Všetky práva vyhradené.
2. júna 2026