11.7.2026 (SITA.sk) – Dedičstvo svojich predkov udržiava nažive aj napriek tomu, že postupne prišiel o zrak a dnes už takmer nevidí.
Tradičné slovenské drotárstvo nevymrelo, no jeho podoba sa rokmi výrazne zmenila. Kým v minulosti išlo o úžitkové remeslo a drotári vandrovali po svete, aby opravovali riad, dnes prežíva najmä v umeleckej sfére.
Výnimočným nositeľom tejto rodinnej tradície je umelecký drotár Juraj Šerík z Dlhého Poľa v okrese Žilina. Dedičstvo svojich predkov udržiava nažive aj napriek tomu, že postupne prišiel o zrak a dnes už takmer nevidí.
Niekoľko rokov je však súčasťou festivalu Európske ľudové remeslo v Kežmarku, pričom v roku 2023 bol vyhlásený za kráľa remesla. Pôvodné vandrovné drotárstvo bolo kedysi neodmysliteľnou súčasťou života slovenských dedín.
Výroba dekoratívnych postavičiek
„Keď prišiel drotár, už z diaľky bolo počuť volanie: „Dajte misky, hrnce drotovať, plátať!“ Gazdinky vtedy vyšli na priedomie a nosili puknuté hlinené taniere či plechové nádoby, lebo drotári sa neskôr venovali aj plechárskemu remeslu,“ pripomenul históriu spred desaťročí Šerík.
Mnohí drotári sa už v súčasnosti zameriavajú skôr na šperkársku tvorbu, výrobu dekoratívnych postavičiek či zvierat a oživujú rozmanité techniky. Toto umenie však nestráca na hodnote, v roku 2019 bolo drotárstvo zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
Päť generácií rodinnej tradície a slávny pradedo
Pre Juraja Šeríka nie je drotárstvo len záľubou, ale hlboko zakoreneným rodinným poslaním. Táto tradícia sa u nich odovzdáva už viac ako 150 rokov. Najvýznamnejšou osobnosťou v rodovej línii je Šeríkov pradedom, legendárny drotársky majster Jozef Holánik Bakeľ.
„Povýšil remeslo na skutočné umenie. Ako chlapec odišiel so svojím otcom do sveta, „na drotárku“, a neskôr si založil vlastnú dielňu vo Varšave, kde pôsobil 24 rokov. Vyvinul tam unikátnu techniku pletenia z drôtu,“ hovorí. Práve túto techniku používa v súčasnosti aj on sám. Jeho pradedo získal za svoje diela najvyššie ocenenia na svetových výstavách.
„To najcennejšie, na ktoré sme mimoriadne hrdí, a nielen my, ale aj celý drotársky svet, je Veľká cena z Ríma, Grand Premio, z roku 1911,“ pochválil sa. Pamiatku tohto velikána pripomína od roku 2018 Drotárske múzeum Jozefa Holánika Bakeľa v Dlhom Poli.
Šerík ho zriadil vo viac ako storočnej drevenici, v ktorej skutočne žil a tvoril jeden z najznámejších majstrov. V roku 2000 bola zapísaná do Registra nehnuteľných národných pamiatok, s jej rekonštrukciou sa začalo v roku 2009.
Fotogaléria k článku:
Umelecký drotár Juraj Šerík (fotografie)
Tvorba hmatom a srdcom
Súčasný pokračovateľ rodu Juraj Šerík sa remeslu priučil od svojho starého otca Jakuba z Dlhého Poľa, išlo o zaťa spomínaného slávneho majstra. „Ostali mi na deda spomienky, ako ma učil chytiť drôtiky do ruky, ako ich s klieštikami odstrihnúť, vyrovnať, stočiť. Naučil ma celý technologický proces,“ zaspomínal si.
K remeslu svojho deda sa však definitívne vrátil pred viac ako 20 rokmi. Hoci pochádza z Kysúc, presťahoval sa do Dlhého Poľa, kde zachraňoval aj spomínanú drevenicu. Pri svojej práci však čelí obrovskej osobnej výzve.
https://cdnv.sita.sk/sites/32/2026/07/20260711_okdrotar_elro_kezmarok_frisova-1080p.mp4
Umeleckej tvorbe sa totiž naplno venuje aj po tom, čo prakticky úplne stratil zrak. Pri ohýbaní drôtu sa preto musí spoliehať výhradne na svoje ruky či pamäť. Dôležitou oporou je pre neho manželka Majka.
„Dáva na mňa pozor, aby som náhodou nejakú vzorku neprešiel dvakrát, alebo aby som sa nepomýlil. Je to už omnoho náročnejšie,“ komentuje umelec náročný proces tvorby v tme. Napriek nepriazni osudu nestráca optimizmus.
„Moje zlaté ručičky… ďakujem, že vás mám,“ reaguje na otázku, ako dokáže nevidiaci človek vytvárať také zložité a precízne drôtené predmety.
Viac k témam: Drotárstvo, Kultúrne dedičstvo, Remeslo, Umenie
Zdroj: SITA.sk – Keď oči nahradí srdce a hmat. Nevidiaci majster Juraj Šerík pletie z drôtu hotové poklady – VIDEO, FOTO © SITA Všetky práva vyhradené.
11. júla 2026