9.7.2024 (SITA.sk) – Právo na pokojné zhromaždenie čelí v Európe vážnym útokom. Mimovládna organizácia Amnesty International (AI) upozorňuje, že európske štáty čoraz častejšie poznačujú a kriminalizujú pokojných demonštrantov a potláčajú ich práva.
Vyplýva to z novej výskumnej správy s názvom Nedostatočná ochrana a nadmerné obmedzenia: Právo na protest v 21 krajinách Európy.
Výskum sa zameral na Belgicko, Česko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Srbsko, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a Turecko.
Incidenty s políciou
Na základe nej organizácia zistila, že analyzované krajiny zavádzajú neopodstatnené opatrenia na obmedzenie pokojných protestov, uchyľujú sa k potlačeniu disentu, prijímajú represívne zákony, používajú nadbytočnú alebo neprimeranú silu či pristupujú s svojvoľnému zatýkaniu a stíhaniu.
Nahlásené incidenty v súvislosti s políciou viedli k vážnym a niekedy trvalým zraneniam. Takéto incidenty organizácia objavila vo Francúzsku, Nemecku, Grécku či Taliansku. Vo Francúzsku AI taktiež eviduje amputáciu ruky a v Španielsku zas amputáciu semenníka, vykĺbené kosti, poškodenie očí a vážne úrazy hlavy.
Nadmernú silu voči deťom a mladistvým použili v Belgicku, Fínsku, Francúzsku, Nemecku, Poľsku, Slovinsku, Srbsku, Švajčiarsku a Taliansku. Miera policajnej sily sa v niektorých krajinách dá podľa organizácie považovať za mučenie.
Stigmatizácia protestov
Výskum sa zaznamenal aj prípady, keď polícia za svoje konanie neniesla žiadnu alebo dostatočnú zodpovednosť. Išlo o Belgicko, Francúzsko, Grécko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Srbsko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko a Turecko.
„Správa identifikuje znepokojujúci trend stigmatizácie a delegitimizácie protestov a protestujúcich zo strany štátnych orgánov. Vo všetkých sledovaných krajinách je bežná škodlivá rétorika štátnych predstaviteľov a úradníkov, ktorí protestujúcich označujú ako ,teroristov´, ,zločincov´, ,zahraničných agentov´, ,anarchistov´ a ,extrémistov´. Táto negatívna rétorika sa často využíva na ospravedlnenie zavádzania stále prísnejších zákonov,“ píše Amnesty International Slovensko na svojom webe.
Technológia na rozpoznávanie tvárí
Amnesty International zároveň vyzýva na úplný zákaz novej technológie na rozpoznávanie tvárí. Technológiu podľa organizácie používajú orgány činné v trestnom konaní v 11 skúmaných krajinách a ďalších šesť krajín ju plánuje zaviesť. Dodáva, že technológia rozpoznávania tvárí na identifikáciu demonštrantov predstavuje nerozlišujúce masové sledovanie.
„Jednotlivé štáty čoraz častejšie využívajú aj moderné technológie na cielené a masové sledovanie protestujúcich. To zahŕňa sledovanie a monitorovanie aktivít, zhromažďovanie, analýzu a ukladanie údajov. Viaceré štáty rozšírili svoje právomoci na sledovanie prostredníctvom právnych predpisov. K týmto zmenám došlo bez toho, aby krajiny zaviedli primerané záruky na ochranu práv sledovaných osôb, čím zjednodušili zneužívanie týchto postupov,“ uvádza mimovládna organizácia.
Porušovanie právnych záväzkov
Podľa Amnesty porušujú štáty v celej Európe svoje medzinárodné právne záväzky, a to rešpektovať, chrániť a uľahčovať pokojné zhromaždenia, odstraňovať prekážky pri organizácii protestov a vyhýbať sa neoprávneným zásahom do výkonu práva na pokojné zhromažďovanie.
Všetkých 21 skúmaných krajín ratifikovalo kľúčové ľudskoprávne dohovory na ochranu práva na pokojné zhromaždenie, niekoľké z nich však neimplementovali medzinárodné a regionálne ustanovenia do vnútroštátneho práva.
„V mnohých skúmaných krajinách majú organizátori protestov povinnosť oznámiť plánovaný protest úradom a za nedodržanie tejto povinnosti im hrozia administratívne alebo trestné sankcie. Takéto postupy sú zásahom do ľudských práv a štáty ich často využívajú spôsobom, ktorý je podľa medzinárodného práva neodôvodnený a neprijateľný. V Belgicku, Luxembursku, Švajčiarsku a Švédsku musia organizátori protestov dokonca požiadať o povolenie na usporiadanie demonštrácie,“ uvádza organizácia.
Desivé taktiky
V ôsmich krajinách sú protesty zakázané v okolí vládnych budov, parlamentov či iných verejných budov. Podobný zákaz nedávno prijalo aj Slovensko. Štyri z analyzovaných krajín zaviedlo časovo podmienené zákazy protestov a niekoľko iných krajín zas obmedzenia súvisiace s obsahom protestov.
„Pokojný protest zohral v histórii kľúčovú úlohu pri dosahovaní mnohých práv a slobôd, ktoré dnes považujeme za samozrejmé. Napriek tomu dnes v celej Európe represívne zákony a politiky v kombinácii s neoprávnenými praktikami a zneužívaním sledovacích technológií vytvárajú toxické prostredie, ktoré predstavuje vážnu hrozbu pre pokojné protesty a demonštrácie. Aj keby sme boli svedkami jediného z týchto javov v jedinej krajine, bolo by to znepokojujúce. Desiatky takýchto represívnych taktík v kontinentálnom meradle sú vyslovene desivé,“ uviedla generálna tajomníčka AI Agnès Callamard.
Prehodnotenie prístupu
Vedúca kampane v európskej regionálnej kancelárii Amnesty International Catrinel Motoc tvrdí, že právu na protest v Európe hrozí zánik. Dodáva, že namiesto obmedzovania pokojných protestov a trestania ľudí, ktorí vyjdú do ulíc, musia štáty v celej Európe úplne prehodnotiť svoj prístup.
„Štáty by mali protesty uľahčovať a nie umlčiavať. Represívna sieť prijatých zákonov sa musí zreformovať tak, aby bola v súlade s medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv,“ doplnila Agnès Callamard.
Viac k témam: Ľudské práva, mimovládna organizácia, Moderné technológie, Protesty, Rozpoznávanie tváre, Zhromažďovacie právo
Zdroj: SITA.sk – Európske štáty čoraz viac potláčajú právo na pokojné zhromaždenie, upozorňuje Amnesty International © SITA Všetky práva vyhradené.
9. júla 2024