22.8.2026 (SITA.sk) – Komentár Petra Weissa.
To, že minister Juraj Blanár práve deň pred výročím invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa oznámil prípravu zasadnutia slovensko-ruskej medzivládnej komisie, nebolo je iba krajne necitlivé.
Zapôsobilo to ako provokatívne gesto voči historickej pamäti Slovákov a Čechov na jednu z najstrašnejších udalostí v dejinách ich spoločného štátu. Zároveň išlo o premyslený signál, kam Ficova „suverénna zahraničná politika na všetky štyri svetové strany“ Slovensko posúva.
Symbolika oznámenia vyvoláva otázky
Symboliku ešte znásobilo samotné ministerstvo. Na jeho stránke sa 20. augusta vedľa seba objavili dve oznámenia: že Blanár pripravuje obnovenie širokej hospodárskej a vedecko-technickej spolupráce s Ruskou federáciou a že na druhý deň bude v zastúpení vlády klásť veniec obetiam sovietmi vedenej okupácie Československa.
Jeden deň sa ohlásila pragmatická spolupráca s imperialistickým Ruskom, ktoré napadlo susednú Ukrajinu, na druhý ten istý človek hovoril o slobode, okupácii suverénne krajiny, o tom, že o osud štátov nesmie rozhodovať cudzia moc vojenskou silou, ale bez spomenutia Ukrajiny, ktorú sa cudzia moc usiluje znásilniť. Je to politická schizofrénia alebo cynizmus?
Diplomacia je aj práca so symbolmi a historickou pamäťou. Ak si šéf diplomacie nevšimne, čo znamená ohlásiť návrat k širokej spolupráci s Moskvou práve v predvečer 21. augusta, je to profesionálne zlyhanie. Ak si to všimol, je to vedomá provokácia.
Odkaz sa týka aj Česka
Okrem toho 21. august 1968 nie je iba slovenskou udalosťou. Znásilnené a okupované bolo Československo a obete invázie boli české aj slovenské. Blanár preto nevyslal necitlivý odkaz len slovenskej verejnosti, ale aj bratskému Česku, s ktorým Ficova vláda po predchádzajúcom zmrazení iba nedávno obnovovala spoločné medzivládne rokovania. Český prezident Petr Pavel opakovane spája odkaz augusta 1968 s dnešnou ruskou agresiou proti Ukrajine. Slovenská diplomacia teraz túto historickú paralelu rozostruje a tvári sa, že imperialistickú vojnu možno oddeliť od rozsiahlej hospodárskej a technologickej spolupráce s režimom, ktorý ju rozpútal.
Pozoruhodné je porovnanie tohto prístupu s ostatnými bývalými štátmi RVHP a Varšavskej zmluvy, ktoré sú dnes členmi EÚ a NATO. Česko a Bulharsko sa s ruskými delegáciami v podobnom formáte naposledy stretli v roku 2019, Rumunsko v roku 2013. Poľsko takýto formát po anexii Krymu neobnovilo. Slovensko ho naposledy využilo v roku 2021. Jedinou krajinou z tejto skupiny, ktorá po februári 2022 uskutočnila plnohodnotné zasadnutie hospodárskej komisie s Ruskom, bolo Orbánovo Maďarsko v decembri 2025.
Ak sa jesenné zasadnutie uskutoční, Slovensko sa nepridá k nejakej novej európskej vlne pragmatizmu. Pridá sa k maďarskej výnimke, ktorú Magyarova vláda zrušila. Ficova vláda oživuje anachronický nástroj z čias, keď sa hospodárske vzťahy s Moskvou pestovali osobitnými politickými kanálmi, zatiaľ čo ostatné štáty regiónu tento nástroj po ruskej agresii odložili. To má tiež veľkú, nielen symbolickú výpovednú hodnotu o politike slovenskej vlády.
Hospodársky význam spolupráce je otázny
Pochybný je aj deklarovaný hospodársky význam. Podľa údajov samotného ministerstva zahraničných vecí Slovensko v roku 2024 vyviezlo do Ruska tovar iba za 218 miliónov eur, kým doviezlo za 4,322 miliardy. Približne 95 percent dovozu tvorili ropa a plyn.
Slovenský export do Ruska sa pritom oproti roku 2021 prepadol o takmer 84 percent. Vývoz klesol z 1,338 miliardy eur v roku 2021 na 218 miliónov v roku 2024, teda o približne 1,12 miliardy. Tento rozdiel predstavuje 83,7 percenta pôvodnej hodnoty. Dovoz bol v roku 2024 takmer dvadsaťnásobkom exportu a obchodný deficit presiahol 4,1 miliardy eur.
To nie je obraz perspektívneho a vyváženého hospodárskeho partnerstva. Je to obraz jednostrannej energetickej závislosti, ktorú sa vláda usiluje politicky chrániť a v budúcnosti obnoviť. Aj oficiálna analýza rezortu diplomacie pritom pripúšťa, že sankcie, komplikované platby, logistika a meniace sa ruské pravidlá výrazne obmedzujú podnikateľské možnosti slovenských subjektov.
Vedecko-technická spolupráca má bezpečnostný rozmer
Ešte citlivejšia je vedecko-technická časť spolupráce v rámci zmiešanej komisie. NATO, ktorého závery Slovensko podpísalo, označuje Rusko za dlhodobú hrozbu euroatlantickej bezpečnosti. Európska únia konštatuje, že Rusko vedie proti členským štátom koordinované hybridné operácie. Slovensko samo nedávno potvrdilo ruský kybernetický útok a dnes ministerstvo vnútra čelí bezpečnostnému incidentu s ruskými kamerami.
Spolupráca v oblasti vedy a techniky v takomto prostredí nie je politicky ani bezpečnostne neutrálna. Veď sa môže dotýkať dát, kybernetiky, umelej inteligencie, telekomunikácií, energetiky, jadrových technológií či zariadení s dvojakým použitím. Vláda pritom nezverejnila program komisie, bezpečnostné obmedzenia, sankčný audit ani spôsob koordinácie so spojencami. Iba oznámila, že chce spolupracovať. To len prehĺbi nedôveru spojencov voči Slovensku.
V pozadí je energetika aj vnútropolitický záujem
Vzniká otázka, prečo vláde na tej komisii tak záleží? Najviditeľnejší je energetický záujem zachovať ruskú ropu, plyn a jadrové väzby a demonštrovať, že nesúhlasí s politikou EÚ odrezať sa od závislosti na ruských dodávkach. Je to evidentne aj plnenie záväzkov, ktoré premiér Robert Fico prijal na rokovaní s Vladimirom Putinom, a snaha pripraviť si výhodné pozície pre obdobie po ukončení vojny.
Nemožno prehliadnuť ani vnútropolitický zámer. Smer súťaží o proruských voličov so SNS a Republikou. Zasadnutie zmiešanej komisie ponúkne predsedovi Smeru príležitosť ukazovať, že sa nepodriaďuje Bruselu, udržiava privilegovaný kanál do Moskvy a že podobne ako donedávna Viktor Orbán presadzuje inú politiku než väčšina EÚ. Nejde teda len o zahraničnú politiku. Ide o volebnú tému. Je to súčasť domáceho zápasu o voliča a zahraničnopolitickú politickú identitu a orientáciu Slovenskej republiky.
Spolupráca s Ruskom je v rozpore so stratégiou EÚ a NATO
Obnovenie slovensko-ruskej komisie je politicky ťažko zlučiteľné so stratégiou EÚ a NATO, ktorej cieľom je obmedziť schopnosť Ruska pokračovať vo vojne a chrániť členské štáty pred jeho hybridnými aktivitami. Slovensko nemôže vierohodne podpisovať aliančné a úniové dokumenty označujúce Rusko za hrozbu a súčasne bez vysvetlenia obnovovať širokú hospodársku a technologickú spoluprácu s jeho autoritárskym, revizionistickým a otvorene imperialistickým režimom.
Historicko-politická provokatívnosť ohlásenia rokovane zmiešanej komisie v predvečer výročia invázie sa preto spája s bezpečnostnou a zahraničnopolitickou nevhodnosťou. V roku 1968 „Historické Rusko známe pod názvom ZSSR“, ako Vladimir Putin 21. februára 2022 nazval Sovietsky zväz, dalo vojenskou silou Československu najavo, že menší štát nemá právo slobodne rozhodovať o svojej budúcnosti. Dnes ten istý imperiálny princíp Putinovo Rusko, ktoré je nástupníckym štátom ZSSR, uplatňuje voči Ukrajine. Formy a medzinárodné okolnosti sa zmenili, uplatňovanie vraj historicky daného nároku na udržanie privilegovanej sféru vplyvu však zostalo.
Blanárova zmiešaná komisia je ďalším krokom k politickej normalizácii vzťahov s agresorom a k propagandistickej legitimizácii Putinovho režimu a vojny, ktorú vedie. Kremeľ môže ukazovať, že členský štát EÚ a NATO obnovuje s Ruskom široké hospodárske a vedecko-technické partnerstvo ešte pred skončením agresie, bez stiahnutia ruských vojsk a bez prevzatia zodpovednosti za vojnové zločiny a napáchané škody.
Vláda zatiaľ neurobila nič, čím by tento záver vyvrátila. Nezverejnila podmienky rokovania, bezpečnostné záruky ani konkrétny prínos pre Slovensko. Oznámila iba návrat k spolupráci. A urobila to v predvečer dňa, keď si máme pripomínať, čo sa stane, keď sa ruskému imperializmu v mene pragmatizmu prestane hovoriť pravým menom.
58 rokov od invázie, ktorá násilne ukončila Dubčekom vedený pokus reformy pod heslom „socializmus s ľudskou“ a spôsobila historickú tragédiu občanom Československa, slovenská vláda akoby Moskve odkazovala: „Príďte si nás znovu vziať do svojej sféry vplyvu.“
Viac k témam: Anexia Krymu, Česky prezident, Ficova vláda 2023 – 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Premiér Slovenskej republiky, Varšavská zmluva, Zahraničná politika
Zdroj: SITA.sk – Blanárovo ohlásenie zmiešanej komisie zapôsobilo ako provokácia v predvečer výročia okupácie – KOMENTÁR © SITA Všetky práva vyhradené.
22. augusta 2026